Obec

Hlohovec

O obci Hlohovec

Poloha obce: Mesto leží v západnej časti Nitrianskej pahorkatiny, na úpätí južného výbežku Považského Inovca a na nive Váhu. Súčasťou obce aj miestna časť Šulekovo, ktorá leží v južnej časti považského výbežku Podunajskej roviny na nive medzi Váhom a Dudváhom.

Prvá písomná zmienka: z roku 1113

Vývin názvu obce: r. 1113 Golguz, 1209 Golgouc, 1222 Golgouch, 1276 Galgouch, 1773 Galgócz, Freystadt, Fraisstak, 1863 Galgóc, 1920 Hlohovec. Súčasťou Hlohovca je aj časť sv. Peter, ktorá bola samostatnou obcou do roku 1953, kedy bola pripojená k Hlohovcu a miestna časť Šulekovo, pričlenená k Hlohovcu v roku 1980.

História: Najstaršie známe osídlenie územia Hlohovca pochádza z neolitu (mladšej doby kamennej) z obdobia okolo 3500 rokov pred n. l. Našli sa aj artefakty z doby bronzovej, železnej a rínskej. Doložené je slovanské osídlenie i staromaďarské nálezy. Prvá písomná zmienka pochádza zo Zoborskej listiny z roku 1113 a spomína hrad s názvom Golguz. Pod hradom ležala obec, ktorá bola majetkom kráľa. V stredoveku po tatárskych vpádoch vznikli na území mesta dva správne celky Starý a Nový Hlohovec. Obe tieto súčasti dnešného Hlohovca boli zemepanskými mestečkami s vlastnou samosprávou, ktorá sa zjednotila až v roku 1781. Prvým majiteľom hlohovského panstva sa stal v roku 1275 šľachtický zemepán Aby, syn Abu. Postupne sa hrad spoločne s panstvom dostali do rúk významným šľachtickým rodom: Ujlakyovci (1349 – 1524), Thurzovci (1525 – 1636), Forgáčovci (1639 – 1709), páni z Mitrovíc (1709 – 1716) a napokon posledný panovnícky rod Erdődyovci (1720 – 1945). Do dejín mesta sa výrazne zapísali niektorí majitelia panstva. Treba spomenúť Mikuláša Konta, ktorý spoločne s manželkou Klárou vybudovali špitálik. V 14. storočí z Kontovej iniciatívy sa vybudoval aj drevený most cez Váh. Od kráľa Ľudovíta I. získal pre Nový Hlohovec v roku 1362 právo konať trhy. Vavrinec Ujlaky udelil rovnaké práva Starému Hlohovcu sa tiež sa zaslúžil o vybudovanie františkánskeho kláštora. Rod Thurzovcov prešiel na evanjelickú vieru a v tom čase sa rozvinula aj vzdelanosť v meste i širokom okolí, keďže v kláštore fungovala kníhtlačiareň a vzniklo tam aj gymnázium. Z Erdődyovcov zanechal výraznú stopu vo vývine mesta Jozef Erdődy. Z jeho iniciatívy sa realizovala prestavba hradu na zámok a začiatkom 19. storočia nechal vybudovať Zámockú záhradu s mnohými historickými objektmi (napr. Empírové divadlo). Poslední páni Hlohovca boli pri moci do skončenia druhej svetovej vojny.